Zmyslel si raz šarkan deti,
že na šnúre nepoletí,
že sa spustí do vôle,
poihrá na oblohe.
Ale beda, šiky –miky,
rozhneval si obláčiky,
priveľmi ich naháňal,
až sa jeden rozplakal.
Celým prúdom klipky-klapky,
spustili sa vodné kvapky,
celé šaty šarkana,
rozmočili do rána.
Šarkan letí
Každú jeseň, to je isté,
berie vietor stromom lístie
Šarkan lístie naháňa,
je to veľká paráda!
Šaran letí, šarkan letí!
Mávajte mu,rýchlo deti!
Pevne v rukách držte šnúrku ,
nech prekoná slnko, búrku.
Pohybová hra „Na vietor a šarkany“
Deti predstavujú šarkany, za pásom majú zasunutú farebnú stuhu - šarkanov chvostík. Učiteľka predstavuje vietor a naháňa šarkany. Snaží sa im „ukradnúť“ dračí chvost. Deti sa bránia bez pomoci rúk tým spôsobom, že sa otáčajú vetru chrbtom, aby im nemohol stuhu zobrať. Komu vietor chvostík zoberie, odpočíva mimo hracej plochy.
Didaktická hra: „Farebné chvostíky“
Deti sú rozdelené do niekoľko menších skupín. Každá skupina má na zemi položenú obruč - dračiu hlavu a kôš s pestrofarebnými kockami. Učiteľka každej skupine pripraví začiatok chvostíka v kombinácii 3 farieb.Úlohou detí je počas piesne „Šarkan“ dostavať drakovi chvost. Zdôrazníme, že nie je dôležitá dĺžka chvostu, ale správne striedanie farieb.
Vedie, vedie cesta nová, do mestečka Poriadkova
Vedie, vedie cesta nová, do mestečka Poriadkova
kto chce s nami cestovať, čisté ruky musí mať
kto chce s nami cestovať, ten sa musí umývať
kto chce s nami cestovať, ten sa musí učesať
kto chce s nami cestovať, čisté zuby musí mať
kto chce s nami cestovať, ten sa musí obliekať
kto chce s nami cestovať, musí vedieť tancovať
Kreslím kolo guľaté
Kreslím kolo guľaté, a v ňom oči, okaté.
Čiarka nadol, nos je to, ústa idú tadeto.
Kreslím, kreslím na hlave, vlasy dlhé belavé.
Dve čiaročky, to je krk, čiry, čiary, škrky, škrk!
Čiry, čiary, čiry, čaj, to sú prsia s bruchom aj.
Ťahám čiaru dvojitú, zhora nadol tu i tu.
K týmto čiaram takto, tak, spravím dolu hák, aj hák.
Ešte štyri čiary z pliec a päť prstov na koniec.
To je Kubo ušatý, neumytý, strapatý!