Október: Jeseň pani bohatá

Jesenné počasie - Biely oblak

(dramatické stvárnenie textovej časti hry)

Vyšli mraky v čiernom rúchu,

liali vodu na zem suchú,

a keď mali prázdne krhličky,

ostal z nich len mráčik maličký.

Pozrie mráčik vôkol seba:

sám je, sám v tej hĺbke neba ...

„Bratia, kde ste? Beda – prebeda,

vetrisko mi nôžky objedá.“

Keď narobil kriku mnoho,

zlaté slnko počulo ho.

Hneď vyslalo na zem lúčov moc,

zavolalo paru na pomoc.

Jemná ako páper samý,

už je para nad horami:

„Vezmi si ma, mráčik, na rúčky,

stane sa z nás oblak ľahučký.“

Márne sa už vietor zlostí,

márne chce hrýzť bez milosti,

oblak si naň sadá: „Aja – hoj!

Nes ma teraz svetom, tátoš môj!“

Jeseň

(báseň)

Stojí topoľ blízko rieky,

púšťa zlaté peniažteky.

Prišli vlnky zaspievali,

peniažteky sebou vzali.

Jeseň pestro oblečená,

zore farbí do červena.

Ide zima – bude mráz.

Spite, stromy! Už je čas!

Šarkany

(báseň)

Povoľ motúz zmotaný,

vyletujú šarkany.

Okaté a zubaté,

v maľovanom kabáte.

Dáždnik

(pieseň)

Klope, klope

dáždik, na zelený dáždnik,

klope, klope prstíkom,

kto je pod tým daždnikom.

To som ja Marienka,

mokne mi sukienka,

klope, klope dáždiček,

daj nám slnka kúštiček.

Mária Rázusová Martáková: Žltá jeseň

(báseň/pieseň)

Jeseň pani bohatá, farbí stromy do zlata,

premaľúva celý sad,

zletel vietor šiky – miky,

hojdá všetky konáriky, vraj by stromy zobliecť rád.

Vyhúda im celý čas, bude zima, bude mráz,

pomrznete zaiste,

ale strom mu rozosmiaty,

ako dáky peniaz zlatý, púšťa len list po liste.

Na polici v komore, stojí vojsko v pozore

a do okna nakúka,

a to vojsko na parádu,

to sú plody z nášho sadu, krásne žlté jablká.

Vôjde Evka maličká, v žltých vláskoch mašlička,

vyskočí a povie jaj,

žltý jačmeň, žlté žitko,

žltá tráva, žlté sitko, vonku žltý celý kraj.

Pracovné činnosti v jesennej záhrade

Zajac

Beží zajac cez brázdičku, na zelenú kapustičku.

Beží zajac cestičkou, horár za ním s flintičkou.

Počkaj zajac zacielim ťa, urobím bum, zastrelím ťa.

Záhradník

Šiel záhradník do záhrady s motykou,

vykopal tam veľkú repu s koreňom.

Nebola to veľká repa, bol to pór,

vyhodil ho záhradníček z okna von.

Kozička v záhrade

(hudobno-dramatická hra)

Kozička je v záhrade,

na zelenej priesade.

Ej koza, koza, daj pozor,

gazda stojí za plotom.

G: Koza, koza, čo robíš v mojej záhrade?

K: Jem kapustu!

G: A kedy si ju sadila?

K: Teraz ju sadím!

G: Kedy si ju polievala?

K: Teraz ju polievam!

G: A kedy si ju okopávala?

K: Teraz ju okopávam!

G: Koza, koza, von z mojej záhrady!

K: Nejdem!

G: Keď ja dnu!

K: Tak ja von!

Plody jesene

(pieseň)

Červené, jabĺčko, modrá slivka,

žĺtkastej hruške, lístkom kyvká.

Slniečko maliar podjesene,

vyfarbí štetcom plody zeme.

Potom nám doma z nich naše mamky,

vyrobia dobrý, kompót sladký.

Aby sme mali,

celú zimu,

ovocie, mušt a zeleninu.

Na spoločnej lodi