(báseň)
Jeseň pani bohatá, farbí stromy do zlata,
premaľúva celý sad, zletel vietor šiky – miky,
hojdá všetky konáriky, vraj by stromy zobliecť rád.
Vyhúta on celý čas, ide zima , bude mráz,
pomrznú tam zaiste, ale strom mu rozosmiaty,
ako dáky peniaz zlatý, púšťa len list po liste.
Na polici v komore, stojí vojsko v pozore
a do okna nakúka a to vojsko na parádu,
to sú plody z nášho sadu, krásne žlté jablká.
Vôjde Evka maličká, v žltých vláskoch mašlička,
vyskočí a povie jaj, žltý jačmeň, žlté žitko,
Žltá tráva, žlté sitko a von celý žltý kraj.
(básne)
Padajú, padajú zrelé gaštany, Šarkan letí, nemá deti
jeden z nich vo vrecku mám už schovaný a my máme, nepredáme.
a keď ich nazbieram ešte aspoň päť,
maličkého gaštanka urobím si hneď.
Padajú gaštany radosť veliká, Šarkan letí
doma z nich urobím voz aj koníka
a keď už budem mať koníka aj hus, Šarkan letí, šarkan letí
smiem ich ako korálky navliecť na motúz. Za ním chlapci, za ním deti
a všetci sa hrnú von,
Zbieral som gaštany v parku po tráve, vykrikujú, robia zhon.
mal som však obidva vrecká deravé
a že tú galibu nezbadal som včas,
zajtra ráno musím ísť na gaštany zas.
(pieseň)
Prší, prší, len sa leje, Do tých našich uličiek, napadalo slziček,
nezatváraj milá dvere, čo je to, čo je to, prší, prší , to je to.
milá má, duša má,
nezatváraj pred nama. Na streche to klopká, dupká,
vo vode to čľupká, hupká,
Keď som išiel od Aničky,
štrngali mi podkovičky, Čo je to, čo je to, prší, prší, to je to.
štrngali, brngali, sivé očká plakali.
Sivé očká čo plačete,
veď mi moje nebudete,
budete iného,
šuhajíčka švárneho.
(báseň)
V jeseni nám cupky-lupky padá dáždik na chalúpky.
Prší, prší, len sa leje, zatvárajte okná, dvere
Padá lístie, šuchoce,
šuchy, šuchy, šuchy.
Zajko po ňom dupoce:
dupi, dupi, dupi.
Lieta šarkan pomaličky,
pozdravuje lastovičky.
Chvostom krúti sem a tam,
šťastnú cestu želám vám
Jeseň prišla ako víla,
stromom vlasy zafarbila.
Teraz majú klobúk zlatý,
červené a hnedé šaty.
Na jar kvitne konvalinka,
zvončekami stále cinká.
V lete včielka Bzučuľa,
medík nosí do úľa.
Na jeseň si vietor píska,
mocne fučí na strniská.
V zime sniežik napadá,
až je biela záhrada.
Tak to ide, krokom krok,
dookola každý rok.
Lístok lístku hovorí,
prišla jeseň do hory.
Veverička zbiera šušky,
budú plné komory.
Už sme v lese, tu sú stromy,
jeden tu a tu druhý.
Vetrík kýva vetvami,
vtáčik letí nad nami,
skáče malý zajko v lese,
veverička si orech nesie,
medvedík sa prevaľuje,
ku spánku sa pripravuje.
Keby šípky šípili, keby aspoň tušili,
kto ich zajtra do košíka
pozbiera a počičíka.
Z košíka šups do čaju,
tak ich deti poznajú.
Keď hmla všade preniká,
para stúpa z čajníka.
Pomaly sa leto míňa,
fúka vietor a je zima.
Dážď sa leje z oblohy,
ber si čižmy na nohy.
Oberaj jabĺčka oberaj,
všetky ich do koša pozbieraj.
Sladučké, voňavé, len dozreté,
veď už je po lete, je po lete.
Vysoko, vysoko na jabloni,
červené jabĺčko bim-bam zvoní.
My si ho detičky odtrhneme,
čo je aj vysoko od tej zeme.
Bežia deti po lekára,
macovi sa ucho pára.
Prišiel lekár so sanitkou,
zošil ucho bielou nitkou.
Niečo je guľaté,
niečo hladké,
niečo je štipľavé,
niečo sladké.
Hrášok je guľatý,
fazuľa hladká,
cesnak je štipľavý
mrkvička sladká.