Fúkaj, fúkaj, vetríčku,
(vzpažíme a hýbeme sa zo strany na stranu)
zhoď mi jednu hruštičku. Zhoď mi jednu, lebo dve,
(ukážeme s prstami)
sladké budú obidve.
(krúžime s rukami)
Spadla hruška zelená, rozbila si kolená.
(rukami si búchame po kolenách)
Teraz plače na zemi,
(žmolíme si oči)
Dobré lieky dajte mi!
(prosíme)
Ty si hruška nezbedník,
(hrozíme sa s prstom)
nepomôže ti už nik
(záporne krútime hlavou)
Veď si dobre vedela, že si ešte nezrelá.
(ukazujeme prstom)
Keď na jeseň začne fúkať silný vietor,
na oblohe objaví sa drak.
Za ním krásny motýľ a aj lúčny kvietok, každý lieta vyššie ako drak.
Leť môj šarkan, fúkaj vietor fijú, fijú,
Každý s nami hľadí do neba,
Len na jeseň šarkany tu žijú, žijú,
Pozerajú z výšky na teba.
Lezie ježko, lezie v lese, jabĺčka si domov nesie. Deti v lese behajú, ježka všade hľadajú.
Lezie ježko, lezie v lese, jabĺčka si domov nesie. Ježko pichá sem a tam, ja sa pichnúť nenechám.
Lezie ježko, lezie v lesejabĺčka si domov nesie. Do lístia sa zahrabal, skrútil sa a potom spal.
Oberaj ovocie, oberaj,
všetko ho do koša pozbieraj.
Sladučké, voňavé len dozreté,
veď už je po lete, je po lete.“
Oberaj jabĺčka, oberaj,
všetky ich do koša pozbieraj.
Sladučké, voňavé len dozreté,
veď už je po lete, je po lete.
Oberaj hruštičky, oberaj, /slivky, hrozno, jahody/
všetky ich do koša pozbieraj.
Sladučké, voňavé, len dozreté,
veď už je po lete, je po lete.