Keď mám peknú knižku v ruke
- hoci neveľkú-
je to, akoby som stretla
dobrú priateľku.
Kadečo mi vyrozpráva,
čo ja nepoznám,
zavedie ma do ďaleka,
hore ku hviezdam.
Keď mi večer začne sníček
lietať po líci,
ja zaspávam v postieľočke,
knižka v knžnici.
Mám ja knižku,peknú mám,
rozprávky z nej počúvam,
keď si ju poprezerám,
na poriadok hneď ju dám.
Poznám peknú rozprávku,
o princeznej na hrášku,
keď ju večer počúvam,
potom sladko zaspávam.
Vedie,vedie cesta nová,
do mestečka rozprávkova,
kto chce s nami cestovať,
musí vedieť napodobniť
( ježibabu,Popolušku,draka,
Janka a Marienku z Perníkovej
chalúpky...)
1. Ľudia sa s hlavou v oblakoch,
mesiacom zaoberajú,
či dobre vidí, ako pri ňom,
hviezdičky pribúdajú.
Rfr:
Mesiačik smutný je Tvoj vesmír,
škoda že nemôžeš k nám!
Počkaj však chvíľu, tomu verím,
že raz priletím sám.
2. Hviezdičky malé iskrivé,
mesiačik neopúšťajte,
spolu nám svetlo žiarivé,
každú noc rozdávajte.
Rfr:
Tajomný je váš tmavý vesmír,
škoda že nemôžte k nám,
Počkajte chvíľu, tomu verím,
že raz priletím k Vám.
3. Slniečko ráno celý kraj,
lúčami teplom pohladí,
zobudí vtáčky i ľudí,
dobre ich vždy naladí.
Názvy planét slnečnej sústavy: Merkúr, Venuša, Zem, Mars, Jupiter, Saturn, Urán, Neptun, Pluto
Aká si mi krásna,
ty rodná zem moja!
Krásne i tie hory,
kol teba čo stoja,
krásne i to nebo
nad tými horami,
žehnám ťa,vítam ťa
vďačnými slzami.
Rozkošné doliny,
v dolinách roviny,
vy moja kolíska
i mojej rodiny.
Roviny posiate
drobnými mestami,
žehnám vás,vítam vás
vďačnými slzami.
svieti nám slniečko vonia nám zem,
s trávou a s kvietkami môžeme rásť,
nám je tak dobre a ľúbime vlasť.
Mamka nás láska a ocko hľadí,
zábavy máme dosť, hráme sa vždy,
až vyrastieme až prejde ten čas,
budeme ľúbiť a chrániť si vlasť.
Prišla vesna krásavica, prišla teplá jar,
slniečko si v rannej rose vykúpalo tvár,
koho lúčom pobozkalo na líčko,
ten je ako maľované vajičko
Keď sa na dvor vybatolia drobné húsatká,
vetrík češe púpavienkám vlasy zo zlata.
Zvončekami vyzváňajú za ránky,
kučeravé ovečky a baránky.
Všade je dnes, ako v úli veselosť a zhon,
škovránok si vyspevuje: "poďte deti von"!
Dievčatá si venček z trávy upletú,
radujme sa, veseľme sa, jar je tu.
Kvitne vŕba, na tej vŕbe rastie vŕba hŕba bahniatok,
a to je len začiatok.
Krásnie vŕba, vonia veľmi, visí na nej zvon,
štrnk-brnk včielka, je jar ver mi,
štrnk- brnk brnkni vyleť dvermi,
vyleť z úľa von.
Snežienka vykukla holý je krík,
sneh ešte okolo a nikde nik.
Striasla sa, zima je páli ma mráz,
priskoro vstala som ešte je čas.
Mocnejšie stúli si šatôčku list,
sneh musí zo strání a z dolín zísť.
Potom sa rozbehne až potok zločká,
a deťom na stráňach poteší očká.
Poznáte zajka,čo vždy krčí nos,
farbieva vajká deťom pre radosť.
A u nich doma všetci spolu chodia
na maliarsku školu a zajačí šlabikár
učia sa tam každú jar.
Zajkovie ocko mieša farbičky,
zajkovie mamka plní mištičky
a malá sestra varí slíže,malý zajko
štetce líže,veľká sestra , ktorá prišla
všetky vzorky vymýšľa.
Tak farbí vajká celá rodina ,
keď kvitnú kvietky a jar začína
a všetky štetce ,všetky labky
maľujú veď čas je krátky,
aby bolo vajec dosť všetkým deťom
pre radosť.
Veľká noc prichádza, každý sa raduje,
dievčatko spod Tatier vajíčka maľuje.
Oblej ma šuhajko,veď je voda na to,
ja ti dám vajíčko, maľované za to.
Šibi,ryby mastné ryby,
kus koláča od korbáča,
kázal kadlec aj kadlečka
abys dala tri vajíčka,
jedno biele,druhé čierne
a to tretie maľované.
Kvetná nedeľa, kdeže si bola?
Bola som bola, na brehu mora.
Tam slniečko vstáva, dobré ráno dáva,
hoja hoja ja.
Kvetná nedeľa, čos tam robila?
Kľúče som brala, Jurovi dala.
Juro ráno vstáva, pole odmykáva,
aby tráva rástla, tráva zelená, až po kolená.