ELENA ČEPČEKOVÁ : KAMARÁTI
Mám, deti, knižky čarokrásne, v nich rozprávky sú, piesne, básne.
A jednu takú ako nik, tá zamknutá je na kľúčik.
Tomu, kto rád má kamarátov, otvorí sa dnes kniha táto.
Kľúčom zlatým čo v srdci máme, si túto knižku odmykáme.
Otvára sa nám prvá strana.
Je samým šťastím maľovaná a po nej oproti nám letí preveľa natešených detí.
Bulharský chlapec ruže nesie, rumunský jahôd nabral v lese,
maďarské dievča Marika vyberá hrozno z košíka.
(úprava textu)... A my ostatní ak chcete: slováci, česi, poliaci , hneď nás odštartujú na rakete a vynesú nás do výšavy, kde býva i mesiac plavý.
Aj Gerda z Nemecka sa náhli za nami na autíčku s brzdami.
Tá druhá stránka čierne svieti a tam je veľa smutných detí.
Tam palmy rastú, slnko páli, pod nimi plače černoch malý,
že má hlad, že sa veľmi bojí, že mu tatko umrel v boji.
Aj chlapec Ali, čo fez nosí, čo chodí v teplom piesku bosý,
ani ten nemá hračky a spáva v kúte po sediačky.
I to sú naši kamaráti a veľa ich je, deti, tam.
Poďme a tíško preveďme ich na maľovanú stránku k nám.
Už sa tá stránka otvára, takto sa s deťmi zhovára:
Vitajte deti z Afriky! Karneval chystám veliký!
Vitajte, deti, zo severu, vitajte deti z juhu,
spolu si dneska poskočíme vo velikánskom kruhu!
Ej, dupi, dupi, to je krik!
Každí má v ruke balónik.
A každá hračka bude vaša, či chcete vtáčka, bábu, šaša.
A za ten úsmev na líčku, naučíme vás pesničku.
Oj, bude dnes veselo, spolu si zaspievame,
že toľko dobrých priateľov na celom svete máme.