Privítajme nový rok

Traja svätí králi 

Išli raz traja svätí králi z Východu

a pýtali sa v každom meste:

„Kadiaľ sa dostaneme do Betlehema,

neviete deti o tej ceste?“

Nevedeli to mladí ani dospelí,

tak králi putovali ďalej krajom,

a sledovali jednu hviezdu zlatistú

s pôvabnou jasnou, ligotavou žiarou.

Keď hviezda zastala, kde Jozef prebýval,

tak vstúpili dnu putujúci králi.

Bučala tam kravička, dieťa kričalo,

nuž mu tí svätí králi zaspievali:

My traja králi ideme k vám, šťastia, zdravia, nesieme vám.

Šťastia, zdravia, dlhé letá, my prišli sme k vám odďaleka.

Vinše k Novému Roku. 

Vinšujeme vám Nový rok,

aby ste mali šťastný krok,

doma lásku svornosť

a všetkého hojnosť.

Hody, hody, Nový rok,

nech tak trvá celý rok.

Prišli sme k vám zaspievať,

zdravia, šťastia vinšovať:

Nech sa vám vždy dobre darí

a nech vás obíjdu čary.

Na tieto radostné sviatky,

vinšujeme život sladký.

Vinšujem vám Nový rok,

aby kvitlo pole žitkom,

dvor dobytkom a dom dobrým zdravím.

Aby vás po celý rok hlava nebolela!

Dobrý deň!

Zima, zima tu je

 Pieseň: Už je zima, už je tu (slovenská ľudová)

 Pieseň: Snehuliak (A. Čobej)

1. Už je zima, už je tu, budeme sa kĺzať, hľaďte, už nám začína potôčik zamŕzať.
2. Už je zima, už je tu, sánky dolu z klinka, ubehne nám nie jedna veselá hodinka.

Postavím si snehuliaka

1. Urobím si snehuliaka na najbližšom brehu,

     urobím si snehuliaka z bielučkého snehu.

     Jedna guľa, druhá guľa, tretiu navrch dám

     a už stojí snehuliačik a už stojí tam.

2. Košieľku má snehuliačik čistučkú a svetlú,

     nos má z mrkvy, oči z uhlia, miesto ruky metlu.

     A keď deti uvidia ho, povedia si tak:

     „Pozrite sa, aký je to krásny snehuliak!“

Pieseň: Rýmy zimy      (hudba: B. Felix, text: D. Hevier)

Šinú sa sánky z brehu, vôkol je biely svet.

Kocúrie labky v snehu, vykvitli ako kvet.

Mesiac má modré líca, voľakde prechladol.

Kuchárka metelica, do torty sype soľ.

To sú tie rýmy zimy, to sú tie rýmy zimy, to sú tie rýmy zimy, rýmy zimy.

Snehuliak – báseň

Na kraj lesa, na kraj hory velikánsky panák stojí.

Nos má z mrkvy, v ruke drúk, to je silák, ako buk!

Vyjde slnko spoza lesa, snehuliačik zmenšuje sa.

Smúti, žiali, že je malý, že mu lúče silu vzali, že už ide jar.