Február: Zma čarodejka

Téma týždňa: ZVIERATÁ V ZIME

 

Báseň: Vtáča v zime (V. Reisel)

Sedí vtáčik na haluzi,

nespieva, len roní slzy.

Hlad ho morí, neboráka.

Čo položiť do zobáka?

Semiačok niet v tráve, v kríčku.

Kto by myslel na pesničku!

Videli ho chlapci malí,

vzápätí si povedali:

„Ostane to vtáča nemé? –

Zrniečka mu nasypeme,

aby keď jar zletí k stráni,

spievalo nám ako vlani.“

 

Pieseň: Zajko v zime

Hľaďte deti, husto sneží, malý zajko poľom beží.

/: hopi sem a hopi tam kdeže sa len podieť mám?:/

Príď k nám zajko do školičky, zahráme ti na husličky.

/: fidli sem a fidli tam, tu nebudeš nikdy sám.:/

 

pieseň: Medveď v zime

Bim, bam, bim, bam, spadla vločka snehová.

Bim, bam, bim, bam, zobudila medveďa.

/: Vstávaj medveď, bim, bam, bom, zober sánky a poď von.:/

Medveď sa však naľakal, že on veru privčas vstal.

/: Obrátil sa, zavrel dom, a spal ďalej, bim, bam, bom.:/

 

pieseň: V zime (M.R. Martáková – text)

Hore brehom – dolu brehom, zapadla mi chajda snehom.

Ľudia moji, rata, neviem, kde mám vráta!

Sem lopatu, cupi – lupi, spravím chodník do chalupy,

vymetiem i dvor pre zajačka z hôr.

 

Báseň: Vrabec (K. Bendová)

Sedí vrabec na drôte, vysmieva sa robote,

Čimčara, čimčara, že sa o nič nestará.

Prišla zima, veľká psota, piští vrabec spoza plota:

„Čimčara, čimčara, kto sa o mňa postará?“

 

Téma týždňa: ZIMNÉ RADOVÁNKY A ZDRAVIE

 

Pieseň: Sane

Mám ja sane, rýchle sane, duša moja, skoč si na ne!

/: Rýchle sane mám, a som koňom sám.:/

 

báseň: Na sanici (E. Čepčeková)

Zapadol kraj bielym snehom,

spúšťame sa dolu brehom.

Hurá, s vetrom opreteky,

mihajú sa čierne smreky,

zamihá sa v očiach svet,

to je cesta, to je let!

 

Veršovaný príbeh: (časopis Pusík) Strapatý Peťo, štebotavá Líza a majster sveta 

Zima je už v plnom behu, všade ležia kopy snehu,

čas pre zimné radovánky! Deti vzali lyže, sánky

a ako je dobrým zvykom, na kopec sa rútia s krikom.

Prvá jazda len tak sviští, rozjasaná Líza piští.

Oproti sa Kajo blíži s veľkou doskou miesto lyží.

A ako sa pri tom tvári! Nos dohora, pýchou žiari.

Čo to má za čudnú vec, ktorú vlečie na kopec?

„Lyže sú pre malé deti, dnes vo svete snoubord letí,“

vraví Kajo. „to je škoda, že neviete, čo je móda!“

Peťo volá: „Zvez sa s nami!“ „Len jazdite pekne sami!“

Veď keby ste mi nestačili, ušiel by som v krátkej chvíli!“

Kajo sa hrá na frajera. Bude ním až do večera?

„Všetci nabok, uhnite! Veď mi v ceste stojíte!

Ja som teraz majster sveta, predvediem vám, ako lieta

od snoubordu po bokoch sneh v obrovských oblakoch!

Také niečo zažiť treba, ale pozor, je to veda!

Rýchlosť s krásou sa tu strieda, dobrý jazdec, to je trieda!

Učil som sa celkom sám, lebo talent na to mám!“

Lyžiarky má vo viazaní, uháňa po bielej stráni.

Čo sa stalo, nevie nik, Kajo zrazu dostal šmyk

a po zadku dolu trieli, s veľkou hrčou končí v cieli.

Že sa chvastať neprestal, za pýchu sa potrestal.

Kajo vzdychol po tej rane: „Zajtra beriem radšej sane...“