Téma: Zem súčasť vesmíru

Naša Zem je guľatá

pieseň

Naša Zem je guľatá, umta, umta, umtatá,

Žijú na nej zvieratá,-----------------------------,

Vetrík nám pofukuje,---------------------------,

Stromami pohybuje, ---------------------------.

 

Na Zem nám slnko svieti, umta, umta, umtatá,

Radujme sa deti, ---------------------------,

Aj zvery sa radujú, ---------------------------,

Veselo poskakujú, ---------------------------.

 

Na Zem si pozor dáme, umta, umta, umtatá,

Odpadky pozbierame, ---------------------------,

Vyčistíme potoky, ---------------------------,

Nebojme sa roboty, ---------------------------,

Vyčistíme si lesy, ---------------------------,

Naša Zem sa poteší, ---------------------------.

 

My sme tí Pá a Pí

pieseň

My sme tí Pá a Pí z bláznivej rakety, 

my sme tá posádka, čo ide  sem. 

My sme tá výprava z mačacej planéty,

čo sa chce pochváliť, 

že pozná Zem. 

Hľadáme na Zemi hľadáme Vás, 

nech je nás priateľov pod slnkom viac.

 

Téma: Život zvierat v zime

Báseň: Vtáča v zime (V. Reisel)

Sedí vtáčik na haluzi, nespieva, len roní slzy.

Hlad ho morí, neboráka. Čo položiť do zobáka?

Semiačok niet v tráve, v kríčku. Kto by myslel na pesničku!

Videli ho chlapci malí, vzápätí si povedali:

„Ostane to vtáča nemé? – Zrniečka mu nasypeme,

aby keď jar zletí k stráni, spievalo nám ako vlani.“

 

Pieseň: Vtáčiky v zime: text: Z. Matláková, hudba: Š. Slezák

Každá vločka na mňa počká, veď je všade biely sneh.

Ref: //: Snehuliaci sú už v práci, pozorujú kopce striech, pozorujú kopce striech.

Sedia si tam čierne vrany, sýkorky, čakajú na chutné zrno, na kôrky.

Ref://: Zob, zob, zobáčiky bezbranné, zobú v kŕmidle i pri bráne.

 

Rečňovanka: Vtáčia hostina

V záhrade sa začína zimná vtáčia hostina.

Do kŕmitka deti dali, čo po dvore pozhŕňali.

Na jar vtáčky na kríčku dajú deťom pesničku.

 

Báseň: Ako zimujú: Mária Haštová

LASTOVIČKA zviaže pár mušiek do uzlíčka, poberie deti – za more letí.

MEDVEĎ chrapká v chrastí. Viete, kedy zaspí?

Keď sa sniežik začne sypať a mráz len tak praští.

A tá SRNKA sem – tam brnká po hore, po lese, či jej horár stebiel zopár nedonesie? Donesie!

Posteľ má z mláky, blatka. Neviete kto? Nuž ŽABKA! Blatový vankúšik pod hlavou strčí,

blatovou perinkou prikryje oči... A nôžka jej trčí? Netrčí, aj tú pod blato skrčí.

LÍŠKA v novom kožúšku chytá zajka na vŕšku. – Heš, líška, heš, veď nám zajka zješ!

 

Báseň: Čo priniesla zima zvieratkám  Mária Haštová

Priniesla im uja horára, čo sa o zvieratká postará. Kde je teraz? V lese.

Dobrotky im do krmelca nesie.

Sýkorky v ňom nájdu slaninku, majú radosť – a nie malinkú.

Krmelec ich sýti, zohreje. A potom im opäť dobre je.

Pri krmelci jeleň poskočí, keď mu zrazu padne do očí.

Sú v ňom halúzky i lístočky, čo zbierali v lese detičky.

Malá srnka len čo vstala, ku krmelcu utekala.

Zjedla sienka, iba trošička, preto, že je ešte maličká.

Pre zajka sú steblá ďatelinky. Už mu veru na ne tečú slinky.

S chuťou si ich schrúme, chrumky, chrumky...!

Nechaj, zajko, dačo aj pre srnky.

Diviak ryje, všetko rozrýva, tu je preňho dobrá obživa.

Na samom dne gaštan nájde si, tomu sa tiež veľmi poteší.

Bažant s pestrým perím na chvoste pyšne volá: - Aj vy hladní ste?

Nebojte sa! Máme horára, čo sa o nás dobre postará. 

 

Téma: Fašiangy