Veľká noc prichádza, každý sa raduje,
Dievčatko spod Tatier vajíčko maľuje.
Na dvore býva sliepočka naša a tá nám biele vajíčka znáša.
Kot-kot-ko-dák, kot-kot-ko-dák!
A tá nám biele vajíčka znáša.
Kohútik však je na dvore pánom, on budí ľudí každučkým ránom.
Kikirikí, kikirikí. On ľudí budí každučkým ránom.
Raz mačiatka vybrali sa na potulky a v opálke objavili biele guľky.
- Mama, pozri, - poskočil hneď Stračko malý, - aké guľky! Tie by sa nám
kotúľali!
- No-no, deti, - mamka volá, - tých guliek by škoda bola. To sú vajcia.
Raz z každého vajíčka vyliahne sa jedna pipka maličká.
Len čo mamka zmizla v dverách, už sa Stračko k vajciam štverá.
- Pomáhaj mi, - Ťapku láka, - pozriem, či je pipka dáka v tých vajíčkach ukrytá.
Po opálke snoria, hrabú. Vajce škrupinku má slabú, cez okraj sa prekotúľa, puk a už je rozbitá.
Veselo sa Ťapka smeje: - V tomto vajci kurča nie je!
Snehy sa rozpustili, prišla jar. A s ňou najkrajší sviatok – Veľká noc.
Na Veľkú noc sa tešia najmä deti. Ani u zajkovcov nebolo inak. Otec uplietol synovi korbáč a mama na druhú ruku zavesila pletený košík. Vyparádený zajko si ide vyšibať svoje prvé veľkonočné vajíčko.
Ako si tak dôležito vykračuje, príde k psej bude.
- Ktože to k nám prichádza?- čuduje sa pes.
- Ja milý Dunčo, prišiel som ťa vyšibať. – A začal:
Šibi-ryby, nechcem ryby,
neželám si od korbáča
husi kus či kus koláča,
ja chcem iba máličko –
veľkonočné vajíčko.
- Pekne, pekne,- pochváli Dunčo zajka, - ale u nás sa šibe trocha inak. Nože počúvaj:
Šibi-ryby, mastné ryby,
dajte vajcia od korbáča,
ešte k tomu údenáča, ešte k tomu kosť, už je toho dosť...
- No a ty si vravel pekný veršík a dám ti za odmenu krásnu špikovú kosť. – A Dunčo na nej zahvízdal, až sa zajkovi v ušiach zaľahlo.
- Ďakujem, milý Dunčo, ale ja by som radšej vajíčko, - povie zajko a poberá sa ďalej.
Príde do stajne, šibe Pejka a vraví:
Šibi-ryby, nechcem ryby,
ja chcem iba máličko –
veľkonočné vajíčko.
- Pekne si, zajko šibal, pekne, - pochváli ho kôň. – Dám ti za odmenu zopár vlasov z chvosta. Urobíš si slák a môžeš na husličkách vyhrávať:
Hopsa-hopsa-hopsasa, do kaluže z mláky,
z koníkovho chvosta sa vyrábajú sláky.
- Nechcem slák, ale vajíčko, - vraví zajko.
- Kdeže ti ja vezmem vajíčko? Ale môj sused je veľký športovec, každé ráno si robí praženicu, aby bol mocný. Pýtaj si vajíčko od neho.
Prišiel zajko za športovcom a vidí, že sa práve chystá na tréning. V jednej ruke má raketu, v druhej pinpongovú loptičku. Zajko ho hneď vyšibal a jasne mu povedal:
- Šibi-ryby, ja chcem iba veľkonočné vajíčko!
- Máš smolu! Dnes som zjedol posledné, - vraví športovec, - ale dám ti pinpongovú loptičku, vyzerá celkom ako vajce. Je o nej aj básnička:
Pinká strýko Niko, pinká strynká Inka,
a loptička spolu s nimi pinká ani pinka.
- Nechcem pinpongovú loptičku, ale vajíčko, - vraví zajko a poberá sa ďalej. Ide, a verte-neverte, prišiel až tam, kde sa vajíčka znášajú – do slepačej farmy.
Začal zajko šibať kohúta, no ten ho len posiela za sliepkou. Chce vyšibať sliepku, ale spliepočka ho poslala za slepačími slečinkami.
Ide zajko za dievčatami, a tie sa šibáča nevedia dočkať. Výskajú o milých päť a zajko šibe jedna radosť:
Šibi-ryby, nechcem ryby,
neželám si od korbáča
husi kus či kus koláča,
ja chcem iba máličko –
veľkonočné vajíčko.
A veru ho aj dostal. Krásne, maľované, je ho plný košík. Spokojne si kráča zajko domov, veď vyšibal to najkrajšie veľkonočné vajíčko.