Tento týždeň sme si rozprávali o domácich zvieratách, ich mláďatách, o ich spôsobe života, ich úžitku pre ľudí. . Zvieratá sme si kreslili, lepili, maľovali, čítali sme si rozprávku O kohútikovi a sliepočke, recitovali. A niektorí maliari nakreslili zvieracie rodinky aj na interaktívnu tabuľu.
Na jar ožil gazdov dvor, to zvieratká robia zhon.
Bečí ovca s jahniatkom, mučí krava s teliatkom.
Sliepka kvok, kura píp, kohút kričí kikirík.
Sedí kohút na plote,
volá sliepky k robote,
ki-ki-ri-ki moje sliepky,
treba vajce do polievky.
Nahnevá sa gazdiná,
nenasype nám zrna,
nenasypú ani dievky,
hladné budú všetky sliepky.
Na lúke sa pasie koník,
veľký, vraný a nie poník,
pasie ho tam Anička,
jeho malá panička.
Odviedla ho do maštale,
vyčistila dokonale,
do vedra mu dala ovos,
aby vládal ťahať povoz.
Ja som koza a mám rohy,
dva rohy a štyri nohy
a na nohách kopytá,
koľko? Kto sa opýta?
Jarná príroda nám ponúka množstvo príležitostí na pozorovanie života zvierat, hmyzu, vtákov pri vode . A aj my sme tento týždeň spolu objavovali život pri vode a to formou rozhovorov, pobytu vonku, sledovaním prezentácií. Rozprávali, recitovali a spievali sme si o rastlinách, stromoch, vodných živočíchoch, hmyze, kreslili sme, maľovali, modelovali, vytvorili sme rybník z odpadového materiálu, z vrchnákov z fľašiek. Porozprávali sme si aj o ochrane životného prostredia a tu je niekoľko fotografií z našej činnosti v triede.
Tečie potok popod vŕbu,
z peny robí čipky.
A v potoku ktože býva?
Raky, žaby, rybky.
Pri rybníku býva čosi, čo zelené šaty nosí.
Keď otvorí svoje ústa ulapí si mušku, chrústa.
Schováva sa v šachorine, ešte radšej v močarine.
Tu má domov, nie na súši, nevadí jej, že tu prší.
Ba keď prší, to je vraj, pre žabky ten pravý raj.
Pri potoku stojí vŕba,
pod ňou sa hrá detí hŕba.
Je tam krik a veľký zhon,
a ty, Jurko, hybaj von!
Stojí vŕba pri potoku,
na nej visí zvon.
Na koho to slovo padne,
ten musí ísť von.