ŠKOLSKÁ SPÔSOBILOSŤ DIEŤAŤA - PREDPOKLAD PRE ÚSPEŠNÝ ZAČIATOK ŠKOLSKEJ DOCHÁDZKY

28.02.2019 22:00


„Na dobrém počátku všechno záleží.“ J. A. Komenský

Obdobie nástupu dieťaťa so školy patrí medzi najvýznamnejšie vývinové etapy  dieťaťa.  Pre väčšinu detí je vstup do školy veľkou záťažou, dieťa opúšťa svet hier a  musí sa prispôsobiť životu v kolektíve a novým povinnostiam. Škola predstavuje pre  dieťa situáciu, v ktorej sa uplatňuje predovšetkým svojim výkonom a podľa neho sa  mu  dostáva  ocenenia.  Preto  je  dôležité,  aby  malo  od  začiatku  všetky  predpoklady  k dobrému výkonu. Problémy, alebo zlyhanie hneď na začiatku školskej dochádzky  dieťa demotivujú, môžu vážne narušiť jeho sebavedomie a poznačiť tak celú školskú  dráhu.  Je  teda  potrebné,  aby  dieťa  vstupovalo  do  školy  zrelé  a pripravené  zvládať  požiadavky, ktoré so sebou škola prináša.

Vstup do 1. ročníka je významnou a náhlou zmenou v živote nielen dieťaťa, ale celej rodiny. Zaužívaný stereotyp rodinného života, ak má byť dieťa v škole úspešné, musí prejsť plánovanými zmenami. Život celej rodiny musí byť viac organizovaný a štruktúrovaný.

Dieťa, aby zvládlo záťaž súvisiacu s novou organizáciou života, kolektívnymi normami, požiadavkami na jeho výkon, očakávania rodiny, musí byť dostatočne zrelé po fyzickej, mentálnej, sociálnej i emocionálnej stránke. Za školsky spôsobilé dieťa sa považuje dieťa, ktoré je schopné osvojiť si v spoločnosti rovesníkov, za plánovaného pedagogického vedenia, tradičné kultúrne hodnoty.

Dôležitým predpokladom školskej spôsobilosti je vývinová zrelosť

Za najdôležitejší fyziologický vývin počas raného detstva je dozrievanie centrálnej nervovej sústavy. Ten sa prejavuje troma odlišnými spôsobmi:

1.      v raste mozgu, v dôsledku pokračujúceho procesu myelinizácie, ktorý zabezpečuje pre nervy ochranné púzdro, ktoré urýchľuje proces neurálnych impulzov. Myelinizácia značne prispieva k vývinovým schopnostiam dieťaťa:- oblasti mozgu zodpovedné za koordináciu oka – ruky, - schopnosť udržať sústredenú pozornosť (myelinizácia prebieha až do konca detstva). Školské spôsobilosti ako čítanie, ktoré si vyžaduje pozornosť a kontrolovanú koordináciu medzi očným svalstvom a niektorými oblasťami mozgu, a písanie, ktoré zahŕňa mentálnu koordináciu zvukov, písmen, slov a drobných pohybov prstov, sú závislé na určitej úrovni dozrievania mozgu.

2.      v zmenách štruktúry mozgu:

  • vo vertikálnej organizácii (vzťahy medzi kortexom a ďalšími časťami mozgu );
  • v horizontálnej organizácii (funkcii dvoch mozgových hemisfér a komunikačnými sieťami medzi nimi). U pravákov sú v ľavej hemisfére centrá logickej analýzy, vývinu myslenia, reči. V pravej hemisfére sú centrá pre vizuálne a umelecké zručnosti;

3.      v raste a vývine neurónov a ich vzájomnom prepojení.

Školskú spôsobilosť posudzujeme na základe nasledujúcich ukazovateľov:

1.           Vek. K 31.8. má mať dieťa 6 rokov. Priemerný vek pripravenosti na školu je 6,5 rokov. Chlapci dozrievajú neskoršie, hlavne motorika ruky a sústredenie. Všeobecne platí, že u dievčat narodených od júla a u chlapcov od marca je lepšie posúdiť školskú zrelosť individuálne, odborným pracovníkom, pedagogicko-psychologickou poradňou.

2.           Telesná spôsobilosť, vyspelosť, zrelosť nervových dráh. Posudzuje sa výška a hmotnosť dieťaťa (filipínska miera), ktorá predstavuje kvalitatívnu premenu telesnej stavby dieťaťa, zníženie tukovej vrstvy, nástup druhej dentácie. Pohyby dieťaťa sú presnejšie úspornejšie, jemnejšie. Dozrievanie mozgu je pravdepodobne základom zlepšenia vizuálnej schopnosti v predškolskom období. Deti, ktoré sú mladšie ako 6 rokov nemajú dostatočne vyvinuté očné svaly, aby im to dovoľovalo pohybovať očami pomaly a zámerne po riadkoch malých písmeniek. Až do veku 5 – 6 rokov má mnoho detí vizuálne obmedzenia, často sú ďalekozraké. Vo veku 6 rokov je väčšina detí schopná rozlišovať smer hore a dolu, neskôr smer vpravo a vľavo. Schopnosť pravo-ľavej lokalizácie závisí od zrelosti pravej mozgovej hemisféry. Deti, ktoré nie sú dostatočne zrelé , nie sú schopné rozlišovať medzi tvarovo podobnými písmenami, napr. p-b-d.

Ukazovatele telesnej pripravenosti na školu:

  • pomer výšky a hmotnosti: ale závažné sú len extrémy, t.j. len veľmi malé a slabé deti môžu mať kvôli tel. stavbe problémy a naopak;
  • „filipínska miera“: dieťa si dočiahne pravou rukou cez hlavu na ľavý ušný lalôčik;
  • premena postavy („prvá premena telesnej stavby“): stráca sa detská tuková vrstva na úkor svalov, menia sa telesné proporcie: postava sa pretiahne, predĺžia sa končatiny, zužuje a splošťuje sa trup, relatívne sa zmenší veľkosť hlavy v pomere k telu;
  • dobrým prediktorom je vývoj zubov, tzv. „kostný vek“ - dieťa má kompletný mliečny chrup, začína sa výmena zubov;
  • okolo 6 roku nastanú zmeny v ovládaní tela: dieťa lepšie koordinuje autonómne a voľné pohyby, lepšie šetrí silami, je schopné vykonávať drobnejšie a presnejšie pohyby.
  • na prváckej stoličke dočiahne nohami na zem.

Pozor! Telesná zrelosť nie je najspoľahlivejším a najrelevantnejším prediktorom zrelosti, zvlášť v dnešnej dobe, kedy sa telesný vývin detí urýchľuje.

Hrubá motorika

  • budúci školák by mal vedieť prekonať určitú vzdialenosť,
  • behať bez šmatlania,
  • preskočiť prekážku, skočiť bez strachu z primeranej výšky,
  • udržať rovnováhu,
  • skákať na jednej nohe, skákať cez švihadlo, zvládnuť jednoduchý rytmický pohyb,
  • hádzať a chytať loptu.

Jemná motorika a grafomotorika

  • vyhranená lateralita (dominantná ľavá či pravá ruka),
  • právne držať ceruzu a správne sedieť pri stole, (chybné návyky  sa neskôr ťažko naprávajú!),
  • primeraná manipulácia a tlak pri kreslení/písaní,
  • nakresliť ľudskú postavu, kresliť geometrické tvary, čiaru, slimáka, horný a spodný oblúčik, vlnovku a pod.,
  • vedieť obkresľovať, nalepovať, modelovať, maľovať, trhať a baliť,
  • navliekať koráliky,
  • presne strihať,
  • samostatné zvládnutie  prvkov  sebaobsluhy  -  obliekanie,  obúvanie, šnurovanie,  osobná  hygiena, stolovacie návyky. 
 

3.           Mentálna spôsobilosť. Myslenie sa stáva analytickejším, zdokonaľuje sa schopnosť vystihnúť podstatné znaky a vzťahy medzi javmi, schopnosť reprodukovať predlohu. Obohacuje sa slovná zásoba dieťaťa a jej obsah. Začína spontánny záujem o číslice a písmená.

Dochádza k diferencovanejšiemu vývinu v základných duševných schopnostiach, napr. vo vizuálnej a sluchovej diferenciácii, v rozlišovaní tvaru a priestoru, ako aj v rozvoji kauzálneho myslenia.

Reč, sluchové vnímanie a fonologické uvedomovanie. Reč  by nemala byť výrazne narušená, v rámci normy je možná mierna dyslália (rotacizmus, sigmatizmus). Rečová chyba často sprevádza  ťažkosti v čítaní a písaní, čo sa môže javiť ako dyslexia. Primárne je potrebné logopedicky upraviť chybu reči.

Fonologické uvedomovanie  dieťaťa je jeden zo základných predpokladov, vedúcich k rýchlemu a úspešnému zvládnutiu čítania. Poznať prvé, posledné písmeno v slove, syntéza a analýza  slov, rozklad slova na hlásky, skladanie slov z hlások.

 

Jazyk a komunikačné schopnosti

  • mať čistú spisovnú výslovnosť,
  • zreteľne, plynulo a gramaticky správne hovoriť ;
  • plynulo prerozprávať udalosti, ktoré zažilo, alebo príbeh, ktorý si vypočulo;
  • uplatniť aktívnu slovnú zásobu vzhľadom na obsahový kontext,
  • odpovedať na otázky, na ktoré sa ho pýtajú;
  • komunikovať primerane vzhľadom na komunikačného partnera (detského či dospelého);
  • Vytlieskať slová po slabikách, vytvoriť rýmovanie, určiť prvú hlásku v slove, určiť poslednú hlásku v slove, rozdeliť jednoslabičné slovo na hlásky (pes: p-e-s,           dom: d-o-m).

Predčíselné predstavy

  • priestorová orientácia - určenie smeru: vpravo, vľavo; hore, dole;

-          určenie miesta: pod, nad, pred , vedľa, za, v,

-          určenie poradia: prvý, posledný;

  • kvantifikátory: veľký, malý, väčší, menší; málo - veľa, viac – menej;
  • číselný rad minimálne do 20;
  • sčítanie a odčítanie v obore do 10;
  • posúdiť rozdiely v počte na základe vizuálneho odhadu;
  • poznať a pomenovať základné geometrické tvary (štvorec, obdĺžnik, kruh, trojuholník), bez výrazných disproporcií a nerovnomerností nakresliť.;
  • na elementárnej úrovni posúdiť atribúty spojené s dĺžkou, veľkosťou, hrúbkou, poradím a pod.

Zraková percepcia

  • rozlišovať rovnaké a odlišné obrazce  a to: vertikálne a horizontálne;
  • zraková pamäť;
  • zraková analýza a syntéza.

Sluchová percepcia

  • rozoznávať a lokalizovať zvuky;
  • diferencovať ich podľa akustickej predlohy;
  • vytlieskať v slovách slabiky, určiť ich počet;
  • určiť začiatočnú, poslednú a stredovú  hlásku v slove (napr. pes);
  • rozlišovať dĺžku hlásky, jej tvrdosť a mäkkosť;
  • reprodukčná schopnosť (zopakovať rytmický motív);
  • rečové predpoklady (primeranú výslovnosť slabík a hlások, napr. slama, strecha, ryba, drevo, čučoriedka, mačička, žubrienka, lastovička, lavica a i.).
 

4.           Sociálno-emocionálna pripravenosť

  • vedieť sa odlúčiť od rodičov, nemalo by mu robiť problémy prispôsobiť sa novému prostrediu, nadviazať kontakt s novými ľuďmi;
  • musí byť dostatočne samostatné a primerane svojmu veku nezávislé od rodičov,
  • musí byť schopné prevziať patričnú zodpovednosť za svoje konanie i za plnenie učebných povinností,
  • pripravené prevziať rolu školáka;
  • dosiahnuť relatívnu emocionálnu stabilitu, ústup od impulzívnych reakcií a nadmernej vzrušivosti. emocionálna stabilita, odolnosť voči frustrácii a schopnosť prijať i prípadný neúspech;
  • cítiť sa dobre v kolektíve detí, vyhľadávať ich, tešiť sa na školu;
  • uznávať dospelú autoritu a dokázať sa jej podriadiť;
  • spolupracovať so spolužiakmi, (aby vo vzťahu k žiakom bolo šetrné k ich výsledkom práce;
  • citlivosť na súlad a poriadok v triede,
  • nesprávalo sa agresívne k spolužiakom,
  • aktívne sa zúčastňovať na živote triedy,
  • vedieť hodnotiť kolektívnu prácu spolužiakov,
  • vedieť  prijímať hodnotenie,
  • mať schopnosť hodnotiť svoje i cudzie správanie a zaujímať postoj k hodnoteniu iných (veľmi citlivý ukazovateľ úrovne pripravenosti dieťaťa k vstupu do školy zo sociálnej stránky).


Impulzívne konanie,  citová labilita, precitlivelosť, plačtivosť,  nesústredenosť, a nesamostatnosť, vzdorovitosť, agresivita patria medzi znaky  nespôsobilosti pre školu.

PRED VSTUPOM DO ŠKOLY BY MALO DIEŤA OVLÁDAŤ AJ:

  • názvy častí svojho tela;
  • nakresliť dvojdimenzionálne  postavu človeka, ktorá bude obsahovať základné časti tela a niektoré obsažné prvky (časti tváre, gombičky a  iné doplnky oblečenia);
  • osobné informácie – meno, priezvisko, adresa bydliska,...
  • rozpoznanie a zapísanie niektorých písmen  veľkej tlačenej abecedy (vie sa podpísať);
  • pomenovať a rozlíšiť základné farby;
  • vedieť vyjadriť svoje potreby a myšlienky;
  • skupiny slov, ktoré si treba zapamätať - dni v týždni, ročné obdobia,...

BUDÚCI PRVÁK BY SA MAL SPRÁVAŤ:

  • vydržať pri hre alebo inej činnosti 15-20 minút;
  • začatú prácu alebo hru dokončíť, nezačínať neustále niečo nové, neodbiehať;
  • na nové prostredie a osoby si zvykať bez väčších problémov (dieťa neplače, neskrýva sa za rodičov, neuteká);
  • väčšinou sa hrávať spoločne s deťmi, nestrániť sa ich spoločnosti, nebyť medzi deťmi bojazlivý a plačlivý;
  • nebyť agresívny, spory s deťmi dokázať riešiť väčšinou bez bitky, hádky, vzdorovitosti;
  • v jeho správaní by sa nemali prejavovať zlozvyky, ako napríklad: cmúľanie prstov, ohrýzanie nechtov, časté pokašliavanie, žmurkanie;
  • nezajakáva sa pri reči;
  • nepomočuje sa.

PRÍČINY ŠKOLSKEJ NESPÔSOBILOSTI:

  • nedostatky v somatickom vývine a v zdravotnom stave  oneskorený mentálny vývin;
  • znížená úroveň intelektových schopností nerovnomerný vývin;
  • oslabenie dielčích schopností a funkcií (pozri mentálna spôsobilosť);
  • neurotický povahový vývin, neurotické črty a symptómy (pozri citová a sociálna spôsobilosť);
  • nedostatky vo výchovnom prostredí a pôsobení na dieťa. 

ODKLAD ŠKOLSKEJ DOCHÁDZKY

  • rodič alebo zákonný zástupca má právo požiadať o odklad o jeden školský rok;
  • dôvodom môže byť zdravotný stav, psychická nezrelosť, prílišná naviazanosť dieťaťa na rodičov alebo aj dlhodobý pobyt dieťaťa spolu s rodičom v zahraničí;
  • svoje rozhodnutie rodič oznámi pri zápise do školy a písomne požiada riaditeľa školy o odklad začiatku povinnej školskej dochádzky o jeden školský rok;
  • žiadosť môže, ale nemusí odôvodniť stanoviskom lekára, psychológa, či riaditeľky materskej školy;
  • riaditeľ školy musí vydať písomné rozhodnutie k žiadosti, ktoré zákonný zástupca donesie riaditeľke materskej školy.

ODPORÚČANIA  k odkladu školskej dochádzky

  • Absolvovať vhodnú formu prípravy na prácu v základnej škole

-          prípravný ročník v MŠ;

-          nultý ročník v ZŠ;

-          iné formy prípravy do školy, napr. vedenie logopédom alebo špeciálnym pedagógom, absolvovanie rozvíjajúceho programu pre deti s odkladom školskej dochádzky, ktorý pripravuje  Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Ružomberku.

  • V prípade rozdielnych názorov a odporúčaní žiadať o vyšetrenie školskej zrelosti v CPPPaP, ktoré sa realizuje každoročne v priebehu mesiacov marec až máj na základe požiadavky a súhlasu rodiča alebo zákonného zástupcu.
  • V prípade nejasností ohľadom nástupu, resp. odkladu povinnej školskej dochádzky dieťaťa je potrebné sa poradiť s pedagógmi, ktorí realizovali predprimárne vzdelávanie dieťaťa v MŠ.

 

PaedDr. Ivica Ondrušková, PhD.  

          riaditeľka MŠ

 

V Ružomberku, 20.02.2018

 

—————

Späť


Kontakt

riaditeľka materskej školy: PaedDr. Ivica Ondrušková, PhD.

Materská škola Bystrická cesta 1991/70, 034 10 Ružomberok

+421 914 135 586