Téma: ŽIVOT NA ZEMI 

 

Krajina zázračno  (hudba: B. Felix, text: D. Hevier)

(pieseň)

Sadnite si za mňa na mračno. letím do krajiny Zázračno.

Letím do krajiny, do krajiny Zázračno.

Ako znie krajina Zázračno?

Je to najkrajšia zem v šírom svete, v očiach si z nej domov donesiete.

 

Pieseň pre tvoje uši  (hudba V. Patejdl, text: D. Hevier)

(pieseň)

1.  Kto má dobrý, kto má dobrý sluch,

ten počuje aj dupanie bĺch,

ten počuje ako kýcha kvet,

všetky zvuky aké má len svet.

Refrén: Jedným uchom dnu a druhým von, takto nezachytíš ani tón.

              Jedným uchom von a druhým dnu, takto môžeš všetko zabudnúť.

2.  Kto má dobrý, kto má dobrý sluch,

ten počuje, ako praská kruh,

hrdzu, ktorá práve chrumká kľúč.

počúvať sa s nami správne uč.

Refrén:

3.  Kto chce mať vždy iba dobrý sluch,

nepočúva zblízka delobuch,

nepočúva príliš hlasno rock,

lebo by mu praskol bubienok.

Refrén:

 

Naša Zem

(báseň)

Naša Zem je guľatá, umta, umta, umtatá.

Žijú na nej dievčatá, umta, umta, umtatá.

Žijú na nej chalani, umta, umta, umtami,

všetci sme my veselí, umta, umta, umtami.

Naša Zem je guľatá, umta, umta, umtatá.

Žijú na nej zvieratá, umta, umta, umtatá.

Veselej sú povahy, umta, umta, umtami,

kŕmime ich mandľami, umta, umta, umtami.

Naša Zem je guľatá, umta, umta, umtatá.

Žijú na nej rastliny, umta, umta, umtami,

Vodičkou ich zalievam, umta, umta, umtatam,

veselo si zaspievam, umta, umta, umtatam.

 

Téma: HUDBA JARI

 

Vtáčky   Ján Kostra

(báseň)

Kukulienka kuká. Odkiaľ kuká? Z buka.

Kuká z lesa ponad lúku: Kuku – kuku-kuku- kuku,

čo prejdete celým lesom, nevysliedite ma, kde som.

Škovránok spieva z vysokého neba. Keď sejú zrno do polí,

on spieva, aby bolo chleba do sýtosti a po vôli.

Škovránok spieva oráčom, škovránok spieva rozsievačom.

On vždycky spieva o dačom, on vždycky spieva o voľačom.

Má teplé hniezdo skryté v tráve na zemi v jarnom rozkvete,

a preto spieva vo výšave, ako je krásne na svete.

Lastovička ako strela, nad hlavou mi preletela.

Od kaluže pod ústrešie v zobáčiku čosi nesie.

A hneď za ňou druhá chváta. Stavajú si hniezdo z blata.

V čiernych šatách! V bielej košeli!

Či ste to už kedy videli!

Skacká vrabec s vrabcom, dŕka sem a tam,

ponad hlavy chlapcom, ponad hlavy dievčatám.

A čviriká, čviriká, ako dobre je to,

keď na krídlach uniká roztopašným deťom.

Lieta ďateľ po hore a strom, ktorý ochorie, preklepáva z každej strany.

„Tu je dáky červiak planý. Ja ho musím dostať von,“

oznamuje veveričke, ktorá sedí na vetvičke.

Taký je vám lekár on.

 

Plače vrana     Ľ. Podjavorinská

(báseň)

Na topoli zavčas rána žaluje sa vrane vrana.

Na topoli v slnku zlatom plače, želie za dieťaťom.

Mala hniezdo na topole, víchor jej ho zrútil dole.

A v tom hniezde malé dieťa, čo nepapá a nelieta.

A mať biedna nevie ani, kam jej spadlo – v ktoré strany?

„Neplač, vrana, ako iné, tvoje dieťa nezahynie!

Padlo ono mäkko dole, do trávičky pod topole.

Do trávičky medzi kvety, našli ho tam dobré deti.

Tie ho kŕmia, tie ho hrejú, nikde ti ho nepodejú.

Keď mu vzrastú krídla krátke, zaletí si k svojej matke.“

 

Pieseň: Rapotala sojka vrabcovi ( Na streche) text: M. R. Martáková, hudba: L. Galko

(báseň)

Rapotala sojka vrabcovi, že má doma pláštik ružový.

Má sukňu a na nej zlatý kraj, a vrabec jej na to: ale jaj!