Šibem, šibem, šibi ryby,
môj korbáčik nemá chyby.
Ešte vody trošička,
daj vajíčko z košíčka.
Veľká noc kedyže už bude,
ktorýže ma šuhaj pooblievať príde?
Oblievaj, oblievaj vlasy aj hlavičku,
ale mi zašanuj tú novú sukničku.
Poznáte zajka, čo vždy krčí nos?
Farbieva vajká, deťom pre radosť.
A u nich doma všetci spolu
chodia na maliarsku školu
a zajačí šlabikár
učia sa tam každú jar.
Zajkovie mamka mieša farbičky,
zajkovie ocko plní mištičky.
A mala sestra varí slíže,
malý braček štetce líže,
veľká sestra, ktorá prišla,
všetkým vzorky vymýšľa.
Tak farbí vajcia celá rodina,
keď kvitnú kvietky a jar začína.
A všetky štetce, všetky labky
maľujú, veď čas je krátky,
aby bolo vajec dosť,
všetkým deťom pre radosť.
Vietor má rád bahniatka,
ofúka ich, pohladká.
Ofúka ich: – Čo vás bolí?
Nie je vám tu smutno v poli?
- Nie, veď sú tu vtáčatká,
podbeľ, jarná pozlátka.
Kvitnú lúky, kvitnú polia,
od krásy až oči bolia.
Ženiem ovce ovečky
na zelené kopčeky.
Na kopčekoch dobrá tráva,
ovca za ňu mlieko dáva.