Marec 2011: Spoznávame svet

Téma týždňa: Zem súčasť vesmíru 

Hviezdička

Bola raz malá,malá hviezdička,

zviedla ju mliečna, mliečna cestička.

Zvolala zbohom družice,

vidieť chcem svetov tisíce.

 

Prvý deň letí, letí do sveta,

pýchou sa celá, celá trblieta.

Druhý deň hlávku zmotanú má,

v plameňoch horí od rána.

 

V tretí deň na smrť, na smrť znavená,

padla k nám hviezda ako z kameňa.

Uhli sa hrudy studené,

schovali hviezdu do zeme.

 

Bola raz malá, malá hviezdička,

zviedla ju mliečna, mliečna cestička.

Umrela hviezda maličká,

končí sa o nej pesnička.

 

Na planéte Zelenáčik

Bol to deň ako každý iný. Ráno do školy, poobede domov a večer som sa chystala spať. Veľmi som chcela, aby sa konečne stalo niečo zvláštne. Ako si tak ležím spokojne v posteli, zrazu sa zjavila za oknom zelená gulička a začala sa zväčšovať. Sadla som si, aby som lepšie videla a vtedy na mňa zamával čudesný tvor. Bol celý zelený, nie však taký obyčajný, ale fosforeskovo svetlozelený.
Otvorila som okno a ten tvor mi vraví: „Ahoj, ja som Zelenáč a prišiel som ťa pozvať na našu planétu.“
Obliekla som si sveter a nastúpila som do vesmírnej gule. Keď sme sa usadili, museli sme sa pripútať. Potom sme už leteli nad oblakmi. Po krátkom čase sme pristáli na malej planétke, ktorá bola tiež celá zelená a svietila. Všetci ma privítali a išli sme na prehliadku. Všade bolo všetko zelené, ešte aj zajace a mačky. Začala som sa vypytovať, prečo je to tak. Zelenáč mi vysvetlil, že to nie je nič neobvyklé. Oni sú zelení, ich susedia sú ružoví a žltí. Mali tam veľa zaujímavých vecí a vôbec nevedeli čo je to škola. Vysvetlila som im, že sa tam učíme správne písať, čítať, počítať a ešte veľa zaujímavého. Zelenáč mi povedal, že oni už všetko vedia, a preto žiadne školy nepotrebujú. Celé dni sa hrajú, navštevujú susedné planéty a ešte nikdy sa nenudili. „Celkom by sa mi to páčilo!“ povedala som. Zelenáč mi povedal, aby som tam ostala, ale ja zrazu nechcem, veď tam nemám nikoho. Nasadli sme teda do zelenej gule a vzlietli. Pristáli sme na Ružovej planéte. Všetko tam bolo ružové, všade samé cukríky a zmrzlina. Ďalšie medzipristátie na Žltej planéte, kde zas boli samé slnečnice a žlté lízanky. Keď sme konečne pristáli na Zemi, rozhliadla som sa okolo seba a všetko mi bolo odrazu  jasné. „U nás je krajšie, lebo všetko vôkol je farebné! Zelenáčik, nebuď smutný, lebo nás môže š prísť kedykoľvek navštíviť.

 

Téma: Prišla jar

Jar

(báseň)

Lastovičky prileteli,

včielky pekne bzučia,

potok nám spieva o jari,

všetky stromy pučia.

 

Trávička je zelená,

slnko stále hreje.

O jari si spievame,

veď nič krajšie nie je.

 

Prišla jar

(pieseň)

Unavená pani zima, zložila sa k spánku,

na jej miesto nastúpila jar v sprievode vánku.

 

Privolala teplé slnko, lastovičky z diaľky,

rozhodila kvety na zem, pod kríčky fialky.

 

Zaobliekla lesy, háje, vtákom dala noty,

slávik jej hneď pohotovo novú pieseň nôti.

Tešíme sa, že si prišla, milá, krásna pani,

teplo, radosť, doniesla si, vitaj medzi nami.

 

Vyjdi, vyjdi slniečko

(báseň)

Vyjdi, vyjdi slniečko,

na makové zrniečko,

vyjdi, vyjdi na ten kopček,

uvidíš tam päť ovečiek

a dvaja sú barani,

so zlatými rohami.

 

Snežienka

(pieseň)

Snežienka vykukla, holý je krík,

sneh ešte okolo a nikde nik.

Striasla sa: “Zima je, spáli ma mráz,

priskoro vstala som, ešte je čas.”

 

Mocnejšie stúli si šatôčku list,

sneh musí zo strání a z dolín zísť.

Potom sa rozbehnem, až potok zločká

a deťom na stráňach pteším očká.

 

Snežienky

(báseň)

Vyrástli dve snežienky,

v snehu stoja po členky.

Poďme nazad do zeme,

vraví prvá zronene.

Vydržme len dníčkov pár,

za humnami je už jar.