Téma týždňa: Zima, zima tu je

Zima, zima tu je

Zima, zima tu je,
sniežik poletuje.
Stromy, domy, stromy domy
bielym zahaľuje.
Vezmeme si sane,
sadneme si na ne.
Hore brehom, dolu brehom
na nich poletíme.

Sniežik sa nám chumelí

pieseň

Sniežik sa nám chumelí,
zima je zimička.
Polia, lúky vybieli
zapadne cestička.
Zakry svojou perinkou
celý kraj náš milý.
Veď sme sa už na teba
tak veľmi tešili.
Padaj sniežik, padaj nám
tešia sa ti deti.
Naša pieseň radostná
v ústrety ti letí.

 

Snehuliak  (Čobej,A)

pieseň

1.Urobím si snehuliaka na najbližšom brehu,

urobím si snehuliaka z bielučkého snehu.

Jedna guľa, druhá guľa, tretiu na vrch dám

a už stojí snehuliačik a už stojí tam.

2.Košieľku má snehuliačik čistučkú a svetlú,

Nos má z mrkvy, oči z uhlia, miesto ruky metlu.

A keď deti uvidia ho, povedia si tak :“Pozrite sa, aký je to krásny snehuliak!“

 

Už je zima, už je tu pieseň

slovenská ľudová pieseň

1.Už je zima, už je tu,

budeme kĺzať, hľaďte,

už nám začína potôčik zamŕzať.

2. Už je zima, už je tu,

sánky dolu z klinka,

ubehne nám nie jedna veselá hodinka.

 

Téma týždňa: ZIMNÉ RADOVÁNKY A ZDRAVIE

Sane

pieseň

Mám ja sane, rýchle sane, duša moja, skoč si na ne!

/: Rýchle sane mám, a som koňom sám.:/

 

Na sanici (E. Čepčeková)

báseň

Zapadol kraj bielym snehom,

spúšťame sa dolu brehom.

Hurá, s vetrom opreteky,

mihajú sa čierne smreky,

zamihá sa v očiach svet,

to je cesta, to je let!

 

Strapatý Peťo, štebotavá Líza a majster sveta

Veršovaný príbeh: (časopis Pusík) 

Zima je už v plnom behu, všade ležia kopy snehu,

čas pre zimné radovánky! Deti vzali lyže, sánky

a ako je dobrým zvykom, na kopec sa rútia s krikom.

Prvá jazda len tak sviští, rozjasaná Líza piští.

Oproti sa Kajo blíži s veľkou doskou miesto lyží.

A ako sa pri tom tvári! Nos dohora, pýchou žiari.

Čo to má za čudnú vec, ktorú vlečie na kopec?

„Lyže sú pre malé deti, dnes vo svete snoubord letí,“

vraví Kajo. „to je škoda, že neviete, čo je móda!“

Peťo volá: „Zvez sa s nami!“  „Len jazdite pekne sami!“

Veď keby ste mi nestačili, ušiel by som v krátkej chvíli!“

Kajo sa hrá na frajera. Bude ním až do večera?

„Všetci nabok, uhnite! Veď mi v ceste stojíte!

Ja som teraz majster sveta, predvediem vám, ako lieta

od snoubordu po bokoch sneh v obrovských oblakoch!

Také niečo zažiť treba, ale pozor, je to veda!

Rýchlosť s krásou sa tu strieda, dobrý jazdec, to je trieda!

Učil som sa celkom sám, lebo talent na to mám!“

Lyžiarky má vo viazaní, uháňa po bielej stráni.

Čo sa stalo, nevie nik, Kajo zrazu dostal šmyk

a po zadku dolu trieli, s veľkou hrčou končí v cieli.

Že sa chvastať neprestal, za pýchu sa potrestal.

Kajo vzdychol po tej rane: „Zajtra beriem radšej sane...“

 

Medveď na lyžiach  (Felix.B,  hudba;  Kasáčová,B. text)

pieseň

Na jeseň si medveď Mišo kúpil nové lyže,

vraj si v zime zalyžuje skôr než medík zlíže.

Prichystal sa na sezónu,  čakal kým sneh klesne.

Pripol lyže, lízal med...Zimu prespal v kresle. Zimu prespal v kresle

 

Téma týždňa: ZIMNÉ RADOVÁNKY A ZDRAVIE

Sane

pieseň

Mám ja sane, rýchle sane, duša moja, skoč si na ne!

/: Rýchle sane mám, a som koňom sám.:/

 

Na sanici (E. Čepčeková)

báseň

Zapadol kraj bielym snehom,

spúšťame sa dolu brehom.

Hurá, s vetrom opreteky,

mihajú sa čierne smreky,

zamihá sa v očiach svet,

to je cesta, to je let!

 

Strapatý Peťo, štebotavá Líza a majster sveta

Veršovaný príbeh: (časopis Pusík) 

Zima je už v plnom behu, všade ležia kopy snehu,

čas pre zimné radovánky! Deti vzali lyže, sánky

a ako je dobrým zvykom, na kopec sa rútia s krikom.

Prvá jazda len tak sviští, rozjasaná Líza piští.

Oproti sa Kajo blíži s veľkou doskou miesto lyží.

A ako sa pri tom tvári! Nos dohora, pýchou žiari.

Čo to má za čudnú vec, ktorú vlečie na kopec?

„Lyže sú pre malé deti, dnes vo svete snoubord letí,“

vraví Kajo. „to je škoda, že neviete, čo je móda!“

Peťo volá: „Zvez sa s nami!“  „Len jazdite pekne sami!“

Veď keby ste mi nestačili, ušiel by som v krátkej chvíli!“

Kajo sa hrá na frajera. Bude ním až do večera?

„Všetci nabok, uhnite! Veď mi v ceste stojíte!

Ja som teraz majster sveta, predvediem vám, ako lieta

od snoubordu po bokoch sneh v obrovských oblakoch!

Také niečo zažiť treba, ale pozor, je to veda!

Rýchlosť s krásou sa tu strieda, dobrý jazdec, to je trieda!

Učil som sa celkom sám, lebo talent na to mám!“

Lyžiarky má vo viazaní, uháňa po bielej stráni.

Čo sa stalo, nevie nik, Kajo zrazu dostal šmyk

a po zadku dolu trieli, s veľkou hrčou končí v cieli.

Že sa chvastať neprestal, za pýchu sa potrestal.

Kajo vzdychol po tej rane: „Zajtra beriem radšej sane...“