Téma týždňa: ZIMNÉ RADOVÁNKY A ZDRAVIE

 

Sane

pieseň

Mám ja sane, rýchle sane, duša moja, skoč si na ne!

/: Rýchle sane mám, a som koňom sám.:/

 

Čepčeková, E.: Na sanici

báseň

Zapadol kraj bielym snehom,

spúšťame sa dolu brehom.

Hurá, s vetrom opreteky,

mihajú sa čierne smreky,

zamihá sa v očiach svet,

to je cesta, to je let!

 

Strapatý Peťo, štebotavá Líza a majster sveta

veršovaný príbeh (časopis Pusík)

Zima je už v plnom behu, všade ležia kopy snehu,

čas pre zimné radovánky! Deti vzali lyže, sánky

a ako je dobrým zvykom, na kopec sa rútia s krikom.

Prvá jazda len tak sviští, rozjasaná Líza piští.

Oproti sa Kajo blíži s veľkou doskou miesto lyží.

A ako sa pri tom tvári! Nos dohora, pýchou žiari.

Čo to má za čudnú vec, ktorú vlečie na kopec?

„Lyže sú pre malé deti, dnes vo svete snoubord letí,“

vraví Kajo. „to je škoda, že neviete, čo je móda!“

Peťo volá: „Zvez sa s nami!“  „Len jazdite pekne sami!“

Veď keby ste mi nestačili, ušiel by som v krátkej chvíli!“

Kajo sa hrá na frajera. Bude ním až do večera?

„Všetci nabok, uhnite! Veď mi v ceste stojíte!

Ja som teraz majster sveta, predvediem vám, ako lieta

od snoubordu po bokoch sneh v obrovských oblakoch!

Také niečo zažiť treba, ale pozor, je to veda!

Rýchlosť s krásou sa tu strieda, dobrý jazdec, to je trieda!

Učil som sa celkom sám, lebo talent na to mám!“

Lyžiarky má vo viazaní, uháňa po bielej stráni.

Čo sa stalo, nevie nik, Kajo zrazu dostal šmyk

a po zadku dolu trieli, s veľkou hrčou končí v cieli.

Že sa chvastať neprestal, za pýchu sa potrestal.

Kajo vzdychol po tej rane: „Zajtra beriem radšej sane...“

Téma: Zima, zima tu je

Zima, zima tu je

Zima, zima tu je, sniežik poletuje,

stromy, domy, stromy, domy, bielym zahaľuje.

 

Vezmeme si sane, sadneme si na ne,

poletíme, poletíme dolu z blízkej stráne.

 

Vločky

Jedna vločka, druhá vločka,

tretia vločka štvrtú počká.

Jeden, dva, tri, štyri, päť,

zasnežia nám lúku hneď.

 

Snehuliak

Počujete snehuliaka

pod oknami tíško plakať?

Je mi smutno, rata,

postavte mi kamaráta!

 

Už je zima, už je tu pieseň

slovenská ľudová

1.Už je zima, už je tu,

budeme kĺzať, hľaďte,

už nám začína potôčik zamŕzať.

2. Už je zima, už je tu,

sánky dolu z klinka,

ubehne nám nie jedna veselá hodinka.

 

Felix, B.  hudba;  Kasáčová, B. text: Medveď na lyžiach 

pieseň

Na jeseň si medveď Mišo kúpil nové lyže,

vraj si v zime zalyžuje skôr než medík zlíže.

Prichystal sa na sezónu,  čakal kým sneh klesne.

Pripol lyže, lízal med...Zimu prespal v kresle. Zimu prespal v kresle.

 

Čobej, A.: Snehuliak 

pieseň

1.Urobím si snehuliaka na najbližšom brehu,

urobím si snehuliaka z bielučkého snehu.

Jedna guľa, druhá guľa, tretiu na vrch dám

a už stojí snehuliačik a už stojí tam.

2.Košieľku má snehuliačik čistučkú a svetlú,

Nos má z mrkvy, oči z uhlia, miesto ruky metlu.

A keď deti uvidia ho, povedia si tak :“Pozrite sa, aký je to krásny snehuliak!“

 

Martáková,M.R.: Dedo Mráz

báseň

Sedí Zima na prípecku, dúcha kašu svojmu decku :„Jedz, môj synček Mráz!“

A Mráz jedol, koľko dali, mocnel, rástol do povaly – poď on vnohy raz!

Prejde vŕšky, prejde stráne. Nato z veľkej noše na ne sype mäkký sneh,

a na  druhé ráno potom s krikom tam a so štebotom ozýval sa smiech.

„Sem sa, deti!“ a Mráz jarýfarbí všetkým ruže na tvári i bradu i nos,

a keď zaznel hlahol zvonov, riekol prísne :“Deti, domov!“ Dnes už máte dosť!“