Čim čara čim, som vrabčiakov syn,
skáčem, skáčem k tomu stohu,
tam kde mlátia, tam kde orú,
čim čara čim, som vrabčiakov syn.
A tie vrabce z toho tŕňa,
štrng, brng do druhého tŕňa.
Prileteli vtáčky ,už sú tu,už sú tu,
odplašili zimu mrzutú,mrzutú.
Vtáčky, vtáčky štebotavé vtáčatá,
kto ich deti na prštekoch poráta.
Keď kukučka zakukala, na škorečka zavolala
škoreček na drozda, čo tam pískal u lesa.
Priletela lastovička aj tá malá sýkorečka,
lietali, lietali o detičky nedbali .
Keď tá búrka prihnala sa, vtáčatká hneď
zľakali sa , blýskalo, hrmelo všetko domov letelo.
Len kukučka tam ostala o deti sa nestarala,
kuku-ku, kuku-ku musíš sedieť na buku.
Švitorili lastovičky na kraj mora v diali:
„Už by sme zas veľmi rady domov zavítali!
Domov, domov na Slovensko, do tej krásnej zeme,
lebo tuná samou túžbou všetky pohynieme.
Len sa dajte, vtáčky drahé, dajte na púť ťažkú !
Všetko vám už prichystali:
byt, stravu- i lásku.“
Ďube ďateľ do kôry,červíček mu hovorí,
neďob moju ríšu, rozďobeš mi skrýšu.
Prvé káča, kač!
Už je to raz tak.
Za ním ide druhé káča,
čo si labky stále zmáča,
potom tretie kač, kač, kvačky
preskakuje všetky mláčky,
no a štvrté - to je krása,
Konečne už netúla sa!
Mám ich všetky, kač!
Už je to raz tak!
Keď sa vo vlnách zlatá rybka ligoce
a morský vetrík ti do uška šepoce,
spomeň si rýchlo na prianie veliké,
ktoré máš hlboko v hlávke ukryté.
Rybička, rybka, rybička, splníš mi prianie zo sníčka?
„Včera sa mi prisnilo,
keď sa už vonku zotmelo,
ako som stál(a) s veľkou kytičkou,
pred svojou milovanou mamičkou."
Všetky moje kačiatka,
v mláke sa čľapkajú,
hlávky strčia do vody,
zadočky dvíhajú.
Všetky moje kuriatka
rozhrabujú slamu,
krídelkami mávajú,
keď si zrno nájdu.
Bocian prísny učiteľ,
v škole žabky učiť chcel.
Žabky kváču: že, že, žu,
že už všetko dokážu.
Rybár hodil udičku,
že si chytí rybičku.
1. Du-du du-du dú du-du di-di di-di dom,
vyhrávala píšťalka v sade zelenom.
2. A kačička v potoku rada muziku,
tak jej hrala píšťalka du-du, du-du, du.
3. Stará kačka s malými všetko do skoku,
krídelkami, nôžkami mútili vodu.
4. Du-du du-du dú du-du di-di di-di dom,
vyhrávala píšťalka v sade zelenom.
Púpavienka žltý kvet, Ja som kvietok fialôčka
ako ty len krášliš svet, aké nebo , také očká
deti z teba vence pletú, aká tráva, také šaty,
spievajú si, jar už je tu. hrej ma slnko ,
lúčik zlatý .
Vitaj, že nám slnko vitaj,
pekný pozdrav od nás chytaj. Na stráni kvitne zvonček maličký,
Vitaj aj ty podbeľ zlatý, kto na ňom zvoní?
čože robíš pri chodníčku? Pilné včeličky.
Čakám Janka aj Aničku, Keď si noc tmavá ľahne do trávy,
cez zimu vraj boli chorí, tak na ňom zvoní vetrík voňavý.
nebolo ma na okolí.
Len si Janko natrhaj, Vijeme veniec,vijeme - hud.-pohyb. hra
bude zo mňa dobrý čaj.
Nech sa nikto neprieči, Vijeme veniec,vijeme,
čaj hrdielka vylieči. v poli dosť kvetov nájdeme,
z červených,z biekych
Sedmokráska - báseň veniec si celý spletieme
Príroda tá múdra mať, povedala raz, Kvietoček - pieseň
kto ma bude poslúchať, Kvietoček za rána,
tomu dám šesť krás. lístočky otvára
Komu šesť,tomu šesť, trala-la, la la la
sedmokráske sedem, trala -la,la la la la.
veď je taká skromnučká,
takmer o nej neviem. Každý deň z večera
lístočky zaviera
Púpavienka - báseň trala-la, la la la
trala-la, la la la.
Rozpestrela púpavienka
svoje zlaté vlasy,
lebo sa nám milé deti
jar na lúkach hlási.
Kamilky - báseň
Jedna Milka,dve Milky
kamilky, či žalúdok,
či oči čaj z kamiliek vylieči.
Ušila si sedmokráska peknú bielu sukničku
vyprala ju,vybielila, naškrobila celučkú.
Kúpila si zlaté nite od slniečka na trhu,
vyšila ju dookola,to je krása ihuhú.
Keď sa do nej vystrojila, pekná bola usmiata
a len sa tak ligotala, ako celá zo zlata.
Každému sa sedmokráska v novej sukni ľúbila,
Evička si zo sedmokrás pekný venček uvila.