Eunika Polčíková: Strašiak v poli
báseň
Narodil sa strašiak
miesto rúk ma vešiak
aj noha je len jedna
aj to akási biedna
Na hlave klobúk deravý
stoji strašiak meravý
Sám sa vrabčiakov bojí
a tak v poli placho stojí
Chce odplašiť drzých vtákov
nech si vzlietnu do oblakov
Tí mu iba krídelkami zamávali
na hostinu ďalších zavolali
Čo má robiť chudáčik
ked odvahy nemá ani za máčik
Nevie sa on kyslo tvariť v poli
ked je tak krásne na okolí
Usmieva sa naňho slniečko
že má mäkke srdiečko
Robí hanbu svojim bratom
havran mu je kamarátom
Za odmenu sypali mu do vrecák
nazobaný cudzí mak.
Pieseň
Lietala si lastovička, lietala,
že sa ona neba, zeme týkala.
Priletel k nej krahulíček, čierny vták:
Či sa budeš lastovička vydávať?
Budem sa ja, krahulíček, vydávať,
keď sa bude suchý javor zelenať.
Pieseň
Pozerá sa zajko zvedavý, čo to naňho padá do trávy,
Cupi cup, cupi cup, žalude naň hádže dub.
Priletela sojka z doliny, vraj má celkom čerstvé noviny,
Škreky, škrek, škreky, škrek, oženil sa s jedľou smrek.
Vyčkávala líška zopár dní na sliepky při starej horárni,
Šuchy šuch, šuchy šuch, takmer prišla o kožuch
Čo to kmotru straku napadlo, ukradla si kdesi zrkadlo,
Che-che krá, che-che krá, teraz sa v ňom obzerá.
Kukulienka ráno spod buka dvakrát pekne deťom zakuká:
Kuku kuk, kuku kuk, a už viacej ani muk.
Báseň
Krásny les je v jeseni,
i keď nie je zelený.
Zlatom svietia javory,
buk červeňou zahorí.
Breza striasla dukáty,
les je veľmi bohatý.
Báseň na vyjadrenie textu pohybom
Už sme v lese, tu sú stromy
jeden tu a tu druhý.
Vetrík kýva vetvami,
vtáčik letí nad nami.
Skáče malý zajko v lese,
veverička orech nesie.
Medvedík sa prevaľuje,
ku spánku sa pripravuje.
Pieseň
Jeseň prišla, farbí nám svet, to je krása
Mirka, Jožko, Maťko, Sárka, pozerá sa.
Listy nám padajú, šarkany zas lietajú, tešíme sa.
Príroda je umelkyňa každý z nás vie,
na červeno, žlto, hnedo maľovať vie.
prefarbí nám celý kraj, šikovná je veru vraj,
pani Jeseň.
Pohybová hra
Prší dáždik, cupi, cup,
padá mokrá kvapka.
Premokne nám kabátik,
premokne nám čiapka.
Prší dáždik, cupi, cup,
chladná jeseň plače,
ale nám tu pri peci,
veselo sa skáče.
Doznela už naša pieseň,
chytaj že nás milá JESEŇ.
Pieseň
R: Už sa jeseň blíži pomaličky,
suché lístie padá do vodičky.
1. Lístoček dubový ,
nepadaj do vody,
voda by ťa vzala,
škoda by ťa bola,
lístoček dubový. R:
2. Lístoček z agáta,
nepadaj do blata,
voda by ťa vzala,
škoda by ťa bola,
lístoček z agáta. R:
3 Lístoček z javora,
nepadaj do dvora,
voda by ťa vzala,
škoda by ťa bola ,
lístoček z javora.
Každú jeseň, to je isté,
berie vietor stromom lístie
Šarkan lístie naháňa,
je to veľká paráda!
Zmyslel si raz šarkan deti,
že na šnúre nepoletí,
že sa spustí do vôle,
poihrá na oblohe.
Ale beda, šiky –miky,
rozhneval si obláčiky,
priveľmi ich naháňal,
až sa jeden rozplakal.
Celým prúdom klipky-klapky,
spustili sa vodné kvapky,
celé šaty šarkana,
rozmočili do rána.
Šaran letí, šarkan letí!
Mávajte mu,rýchlo deti!
Pevne v rukách držte šnúrku,
nech prekoná slnko, búrku.
1.Keď na jeseň začne fúkať silný vietor, na oblohe objaví sa drak.
Za ním krásny motýľ a aj lúčny kvietok, každý lieta vyššie, ako vták
Refrén:
Leť môj šarkan, fúkaj vietor fiú-fiú, každý s nami hľadí do neba.
Len na jeseň šarkany tu žijú, žijú, pozerajú z výšky na teba.
2.Vezmem papier, začnem kresliť pekné čiary, dúfam,že sa práca podarí,
S nožnicami vieme robiť riadne čary, všetkým deťom úsmev zažiari.
Refrén:
Leť môj šarkan.......