Téma týždňa: Veľká noc

Veľká noc prichádza: (slovenská ľudová)

Veľká noc prichádza, každý sa raduje,

Dievčatko spod Tatier vajíčko maľuje.

Na dvore (pieseň) slová a hudba: Emil Hula

Na dvore býva sliepočka naša a tá nám biele vajíčka znáša.

Kot-kot-ko-dák, kot-kot-ko-dák!

A tá nám biele vajíčka znáša.

Kohútik však je na dvore pánom, on budí ľudí každučkým ránom.

Kikirikí, kikirikí. On ľudí budí každučkým ránom.

Čo bude z vajíčka Priska Markovichová – Elena Čepčeková

Raz mačiatka vybrali sa na potulky a v opálke objavili biele guľky.

- Mama, pozri, - poskočil hneď Stračko malý, - aké guľky! Tie by sa nám

kotúľali!

- No-no, deti, - mamka volá, - tých guliek by škoda bola. To sú vajcia.

Raz z každého vajíčka vyliahne sa jedna pipka maličká.

Len čo mamka zmizla v dverách, už sa Stračko k vajciam štverá.

- Pomáhaj mi, - Ťapku láka, - pozriem, či je pipka dáka v tých vajíčkach ukrytá.

Po opálke snoria, hrabú. Vajce škrupinku má slabú, cez okraj sa prekotúľa, puk a už je rozbitá.

Veselo sa Ťapka smeje: - V tomto vajci kurča nie je!

Ako zajko šibal: Jozef  Pavlovič  (Našim deťom, 1981, M. Rusnáčková, s. 188)

Snehy sa rozpustili, prišla jar. A s ňou najkrajší sviatok – Veľká noc.

Na Veľkú noc sa tešia najmä deti. Ani u zajkovcov nebolo inak. Otec uplietol synovi korbáč a mama na druhú ruku zavesila pletený košík. Vyparádený zajko si ide vyšibať svoje prvé veľkonočné vajíčko.

Ako si tak dôležito vykračuje, príde k psej bude.

-         Ktože to k nám prichádza?- čuduje sa pes.

-         Ja milý Dunčo, prišiel som ťa vyšibať. – A začal:

Šibi-ryby, nechcem ryby,

neželám si od korbáča

husi kus či kus koláča,

ja chcem iba máličko –

veľkonočné vajíčko.

-         Pekne, pekne,- pochváli Dunčo zajka, - ale u nás sa šibe trocha inak. Nože počúvaj:

Šibi-ryby, mastné ryby,

dajte vajcia od korbáča,

ešte k tomu údenáča, ešte k tomu kosť, už je toho dosť...

-         No a ty si vravel pekný veršík a dám ti za odmenu krásnu špikovú kosť. – A Dunčo na nej zahvízdal, až sa zajkovi v ušiach zaľahlo.

-         Ďakujem, milý Dunčo, ale ja by som radšej vajíčko, - povie zajko a poberá sa ďalej.

Príde do stajne, šibe Pejka a vraví:

Šibi-ryby, nechcem ryby,

ja chcem iba máličko –

veľkonočné vajíčko.

-         Pekne si, zajko šibal, pekne, - pochváli ho kôň. – Dám ti za odmenu zopár vlasov z chvosta. Urobíš si slák a môžeš na husličkách vyhrávať:

Hopsa-hopsa-hopsasa, do kaluže z mláky,

z koníkovho chvosta sa vyrábajú sláky.

-         Nechcem slák, ale vajíčko, - vraví zajko.

-         Kdeže ti ja vezmem vajíčko? Ale môj sused je veľký športovec, každé ráno si robí praženicu, aby bol mocný. Pýtaj si vajíčko od neho.

Prišiel zajko za športovcom a vidí,  že sa práve chystá na tréning. V jednej ruke má raketu, v druhej pinpongovú loptičku. Zajko ho hneď vyšibal a jasne mu povedal:

-         Šibi-ryby, ja chcem iba veľkonočné vajíčko!

-         Máš smolu! Dnes som zjedol posledné, - vraví športovec, - ale dám ti pinpongovú loptičku, vyzerá celkom ako vajce. Je o nej aj básnička:

Pinká strýko Niko, pinká strynká Inka,

a loptička spolu s nimi pinká ani pinka.

-         Nechcem pinpongovú loptičku, ale vajíčko, - vraví zajko a poberá sa ďalej. Ide, a verte-neverte, prišiel až tam, kde sa vajíčka znášajú – do slepačej farmy.

Začal zajko šibať kohúta, no ten ho len posiela za sliepkou. Chce vyšibať sliepku, ale spliepočka ho poslala za slepačími slečinkami.

Ide zajko za dievčatami, a tie sa šibáča nevedia dočkať. Výskajú o milých päť a zajko šibe jedna radosť:

Šibi-ryby, nechcem ryby,

neželám si od korbáča

husi kus či kus koláča,

ja chcem iba máličko –

veľkonočné vajíčko.

A veru ho aj dostal. Krásne, maľované, je ho plný košík. Spokojne si kráča zajko domov, veď vyšibal to najkrajšie veľkonočné vajíčko.